Správa o skúsenostiach lekáraMatthias Kamp"Verím tomu, že liečenie nemateriálnou cestou, duchovnými metódami má budúcnosť netušených možností. Verím, že postupne prevýši to, čo dneska či už právom, alebo neprávom označujeme ako "funkčné" a zároveň zahrnie aj všetko organické. Pred sebou vidím svietiť ranné zore nových časov, v ktorých sa bude na určité chirurgické zásahy, ako napr. na vnútorné nádory, pozerať ako na prostú babrácku robotu. Zároveň som však plný zdesenia, že niekedy boli vôbec tak obmedzené vedomosti o liečivých metódach. Potom už zostane sotva priestor pre tieto staré liečivé metódy. Nemám vôbec v úmysle modernú medicínu a chirurgiu nejako ponižovať. Naopak pociťujem k obidvom veľký obdiv. Ja som mal však možnosť spoznať túto obrovskú energiu, ktorá za určitých podmienok preteká človekom. Táto energia prichádza z vonkajších prameňov a ja ju neviem označiť ináč ako Božiu energiu. Sú to sily, ktoré môžu liečiť nielen funkčné poruchy, ale aj poruchy spôsobené organicky, ktoré sa prejavili ako púhy sprievodný jav duševnej poruchy." Prof. Dr. med. Carl Gustav Jung (1875-1961) ÚvodS troškou štastia sa môzme na prednáškach medicíny v odbore "Dejiny medicíny" dopocut nieco o "Vis Vitalis" a "Zivotnej sile". Pre modernú medicínu dnešných dní sa stal tento pojem pozostatkom minulého storocia. Napokon v medicíne romantizmu 19.storocia to bolo myšlienkové bohatstvo pre mnohých lekárov. Jej existencia, v tradícii všetkých vysokých kultúr starých cias a popisovaná v knihách starých nábozenstiev však nepatrí k ucebnej látke dnešného nastávajúceho lekára. Ten, ktorý bude mat povolanie zachranovat a chránit zivot, tak ako je to uz popísané v prísahe Hypokratesa, nemá viac prístup k sile zivota a nepozná viac jej zákony. "Pravá veda a pravé nábozenstvo sú za jedno", povedal jeden velký myslitel. Ale dnešný lekár uz väcšinou všetko knazské zabudol. Jeho úlohou je starat sa o telo, liecenie duše je prenechané knazovi. Cloveka však nemozno rozdelit na telo a dušu. Tieto sú do seba hlboko vpletené. Význam duševno-duchovného postoja cloveka na zdravotný stav jeho tela, má cez psychotomatiku a skúsenosti novej subdisciplíny medicíny - psychoneuroimmunologie stále väcší význam. Napriek tomu však mnohí lekári nerešpektujú tieto základné súvislosti. Zabíjajú svojich pacientov diagnózami a prorokovaním o nevyliecitelnom stave ich choroby. A tak redukujú ich predstavu o cloveku na telo ako nástroj, ktorý sa dá opravit. Následky tohto vývoja k bezboznej, materialistickej medicíne sú katastrofálne. Jej zástupcovia majú uz len zriedka vztah k tomu vyššiemu v cloveku, k sile cez ktorú vlastne k lieceniu dochádza. Napriek neustále rastúcim financným výdavkom na zdravotníctvo, ktoré napr. v r.1992 v Nemeckej spolkovej republike prekrocili hranicu 300 miliard, hovoria štatistiky nemocenských pokladníc o "vytriezvení". Neustále rastúce pocty nemocí v posledných rokoch pôsobivo dokumentujú slepú ulicku desatrocného vývoja zdravotníctva, ktoré sa daleko oddialilo od zivota a jeho zákonov. V pozadí tohto vývoja je pochopitelný rastúci záujem obyvatelstva o nekonvencný spôsob liecenia . Avšak pre nedostatocnú flexibilitu etablujúcej medicíny, nie je mozné otvorit sa tejto ceste liecenia bez predsudkov k školskej medicíne. Tým vzniká šedá zóna na pokraji uznanej vedy. V tejto oblasti môze robit nejeden šarlatán alebo tzv.sekty, ktoré sú schopné liecit výtrznosti s nejasnými cielmi. Kazdý, kto roky trpel bolestami a bol zo strany lekára odštemplovaný ako nevyliecitelný, stráca jeho kritickú schopnost a slepo sa zdôverí prvému, ktorý mu príde do cesty. Hoci aj s tajuplnou ponukou. Duševné a materiálne znicenie týchto oklamaných ludí je médiami casto paušálne zobrazené. A tak je cez odstrašujúce správanie tejto ciernej ovce zdiskreditovaná celá liecitelská scéna. Niektoré publikácie slúzia k tomu, aby pomocou detailizovaného zobrazenia jednotlivých odstrašujich prípadov hanobili fenoména duchovného liecenia. Ako stredovekú poveru nejakého podivína, ktorý nepozná svet. Na druhej strane sú tzv. zázracné vyliecenia publikované vzrušujúco, neserióznym spôsobom, bez akéhokolvek triezveho odstupu. Záujmom chorého však neslúzi ziadna z týchto popísaních stratégií.Jedine nie zaujatá, vecná skúška s pomocou známej lekárskej diagnostiky, môze posúdit realitu duchovného liecenia. Ale co je to vlastne duchovné liecenie? Aké sú šance, ale zároven kde sú hranice tejto cesty k vyzdraveniu? Ako môzme rozoznat pravé od nepravého? Sú vyliecenia lekársky dokázatelné? Môzme pri vylieceniach primerane zákonu túto doteraz nepoznanú silu pozorovat, alebo sú vyliecenia náhodné príhody? Osobné dojmyUz pocas môjho štúdia som sa zaujímal o duchovné tématiky a zároven donútený osobnou núdzou spoznal som rôzne duchovné prúdenia z východu a zo západu. Okrem iného som narazil na kruh priatelov Bruna Groeninga. Bruno Groening(1906-1959) bol v Nemecku známy v 50.rokoch cez velké vyliecenia, ktoré sa pri nom udiali Bol to on, ktorý sa v mladom Nemecku ako prvý postavil za obrat a obnovu zdravotníctva cez liecenie duchovnou cestou. Jeho pôsobením vytvoril základ, ktorý otvára stále viacej ludom bránu k duchovnému lieceniu. Meno Bruno Groeninga mi nebolo t.c. známe. Pretoze som mal však záujem o túto skupinu, navštívil som spolocnú hodinu Kruhu priatelov. "Bozia sila" alebo "liecivý prúd", ktoré tam popisovali a ako Groening nazýval duchovnú liecivú silu, nebola môjmi pocitmi vnímatelná. Ostala pre mna šedou teóriou. Nenechal som sa však mojou ocividne chýbajúcou sensibilitou ovplyvnit. Naopak povzniesol som sa nadto a zacal som sa podla slov Bruna Groeninga vecer pravidelne na túto silu "nastavovat". t.z. otvorit sa tejto sile. Okrem osobného ukludnenia som prvé týzdne nic nespozoroval. Potom som stále viac a viac cítil príjemné mravencenie a pulsovanie, ktoré som mal najprv v rukách a nohách a neskôr prešli do celého tela.Groeningovo oznacenie"liecivý prúd" som pocitoval stále viac, bol som k nemu stále blizšie. Bolo to skutocne na ruke porovnatelné s jemným elektrickým prúdom, len pocity boli prirodzenejšie. To, ze som vnímal toto mravencenie a pocity tepla a chladu ešte samozrejme zdaleka neznamenalo istotu pôsobenia vyššej sily. Clovek sa stretáva s týmito pocitmi aj pri autogénnom tréningu a iných uvolnovacích technikách a dokonca pri psycho-vegetatívnych poruchách. Kazdý skúsený odborný kolega bude spájat a vysvetlovat tieto javy a úspechy liecenia, ktoré sú v rámci tohto zázitku vyjadrené ako púhe odstránenie psychických a hysterických porúch u jednotlivých osôb. Postihnutí sa z tohto fenoména tešia, avšak k takýmto javom dochádza aj u skúsených terapeutov a lekárov, ktorí sú "ludskejší". Bruno Groening - neobycajný clovekKedze sa i v 90.rokoch stretávame s velkou nedôverou a nepochopením duchovného liecenia, tak si vieme predstavit s akými tazkostami musel bojovat Bruno Groening (1906-59). Narodil sa v r.1906 v Gdansku. Uz v jeho detstve z neho vyzarovala zvláštna sila, ktorá sa prejavila v nespocetných vylieceniach. Mimoriadnost okolo mladého tesára sa tiahla aj v neskorších rokoch. Jeho kolegovia zasli nad jeho nezištnostou a nad jeho zvláštnymi schopnostami, stále dochádzalo k vylieceniam. Ked bol Bruno povolaný na vojnu, stála ho jeho výpoved pred vojenským súdom, ze nechce zabíjat ziadnych ludí, skoro zivot. Bol vojnový zajatec v Rusku a jeho meno je tam dodnes známe - spomínajú si nanho ako na jedného Nemca pod menom Bruno. Jeho pôsobením boli pozoruhodne vyliecení mnohí zajatci a strázcovia.V r.1949 prišiel do Herfordu/Westfalen. Herfordský inzinier Hülsman ho poprosil, aby k nim prišiel kvôli ich synovi, ktorý bol z dôvodu tazkej svalovej distrofie pripútaný na lôzko. Groening prišiel do domu a Dieter zacal zase chodit. Hlboko dotknutý týmto zázitkom, zacal otec tohto chlapca všade rozprávat o tomto vyliecení a o krátky cas stálo pred jeho domom na Wilhelmplatz 7, okolo 5000 ludí a prosili o pomoc. Nieco podobné sa opakovalo v auguste 1949 v Rosenheime pri Mníchove, kde bolo dokonca okolo 30000 ludí. Došlo k mnohým vylieceniam, slepí znovu videli, ochrnutí opúštali ich vozíky. Niektoré príklady, ktoré sa udiali a boli zaevidované spolupracujúcimi lekármi v tomto dave:1
Napriek tomuto dosiahla zakazdým miestna lekárska byrokracia zákaz liecenia, aby Bruno Groening nemal ziadne úradné povolenie k lieceniu. Tento zákaz liecenia ho prenasledoval az do jeho smrti. Pocas jednej vedeckej skúšky pôsobenia Bruna Groeninga na univerzite v Heidelbergu, ktorá bola vykonaná pod záštitou známeho neurológa prof.Weizsäckera, bolo jeho liecivé pôsobenie potvrdené. Pred ocami vedcov zmizli lekársky nevyliecitelné choroby bez toho, aby na to našli akékolvek vysvetlenie. Napriek tomu však nedošlo k spolupráci. Bruno hladal neustále cesty, ako ludom pomôct i napriek všetkému vonkajšiemu odporu, ktorý rástol väcšinou zo závisti a nepochopenia. Nakoniec došlo v 50.rokoch na rôznych miestach ku vzniku spolocenstiev, v ktorých sa stretávali ludia hladajúci pomoc a pozývali Bruna ako prednášajúceho. Stále však nemal pokoj. Chceli ho odstránit všetkými prostriedkami, vznikali procesy kvôli nedovolenému lieceniu, robili všetko, aby mohli jeho pôsobeniu zabránit. Rozsudok nebol nikdy vynesený. Bruno Groening zomrel 26.januára 1959 v Parízi po dlhorocnom boji o uznanie liecenia duchovnou cestou. Kruh priatelov Bruna GroeningaPani Grete Häusler (1922-1907) zazila v r.1959 pocas jednej prednášky Bruna Groeninga spontánne vyliecenie. Bola vyliecená zo stále sa vracajúcej znízenej hladiny cukru, tazkej poruchy pecene po prekonanej zltacke a chronického hnisania celných dutín.Hned nato pozorovala vyliecenia ludí, ktorým o Brunovi Groeningovi a jej vyliecení len rozprávala. Aj po smrti Bruna Groeninga cítila liecivý prúd. Ked jedna upratovacka po embólii oslepla na lavé oko a cez príjem tejto sily vyzdravela, pochopila, ze vyliecenia pokracujú dalej. Povazovala za svoju povinnost toto vedomie o príjme liecivej sily dávat dalej. A tak vybudovala v nasledovných rokoch po celom svete spolocenstvá v zmysle Bruna Groeninga. Kruh priatelov Bruna Groeninga, ktorý zvolala k zivotu, sa ráta medzitým k najväcšiemu zjednoteniu pre duchovné liecenie na celom svete. Spolocenstvá sa nachádzajú takmer vo všetkých štátoch Európy, v mnohých štátoch GUS/Rusko az do dalekej Sibírie, v USA, Afrike, Austrálii, Cíne a Japonsku. Podla vzoru Bruna Groeninga financuje sa celá spolocná práca len cez dobrovolné darovanie, všetci pomocníci pracujú dobrovolne a bez nároku na zaplatenie z vdaky za prezitú pomoc a vyliecenie. Je tu zaistená sloboda cloveka, pretoze tu neexistujú ziadne záväzky spolocenské ci právne, konfesionálne ci nábozenské. Nie je potrebný ziadny liecitel, neexistuje ziadne ošetrovanie. Ten kto hladá pomoc, môze sa bezplatne vyliecit sám od seba, tým ze vedome príjme túto silu podla ucenia Bruna Groeninga. Pritom príjem tejto sily neprotirecí ziadnej lekárskej terapii a je ako doplnujúca pomoc mozná. Duchovné liecenie - dokázatelné prístrojmiNa prvú správu o vyliecení , s ktorou som bol konfrontovaný si dobre spomínam ešte dneska. Hans R.(70) trpel roky bolestami srdca. Tieto bolesti vyzarovali do lavej strany az k ramenu a vystupovali hlavne pri telesnej námahe. Neustále mal pri sebe flašticku liekov na srdce "Nitrolingual", ktoré pri bolestiach niekolkokrát denne zobral. Po ich pouzití bolesti zmizli. Popri tom bolo ešte nutné brat dalšie tabletky na srdce. 3Z lekárskeho hladiska bolo zistené cievne ochorenie srdca, ktoré sa jasne ukázalo na zátazovom EKG. V správe vyšetrujúceho internistu to znamená: "Strucne zhrnuté, mozno dedukovat ponosujúce sa tazkosti pacienta na cievne zatazenie t.z. porucha prekrvenia krvného tkaniva srdca. Elektrokardiografické zmeny (t.z. zmeny v EKG) sú typické".2 Hans R. sa v jeho správe o vyliecení vyjadril takto: "Bolesti vystupovali predovšetkým pri námahe a rozrušení. Pri silnejších bolestiach, vyzarovali do pravého ramena. Predtým nez som spoznal ucenie Bruna Groeninga, nemohol som v posledných rokoch bez odpocinutia výjst ani len po schodoch. Musel som stále oddychovat, pretoze som mal problémy s dýchaním a bolesti srdca".3 K tomu všetkému ho 25 rokov trápili bolesti hlavy, ktoré boli z lekárskeho hladiska odôvodnené z opotrebovania krcnej chrbtice. Ked mal bolesti niekedy velmi silné, zobral niekedy az desat tabletiek "Prontopyrin", ktoré na urcitý cas bolesti utíšili. Asi desat rokov dostával neustále zápal celných dutín. Dutiny bolo nutné v rozmedzí dvoch rokov vyplachovat. Toto bolesti hlavy ešte zhoršovalo. Zaciatkom 70.rokov dostal bolesti chrbtice (lekárska diagnóza: chronická lumbalgia). V jeho správe o vyliecení mi Hans R. písal: "Bolesti prichádzali z krízov a tiahli sa casto ešte do pravej nohy. Neustále som mal nepríjemný, bolestivý pocit v chrbtici. Bolesti boli silnejšie, ked som sa pohyboval a predovšetkým zohýnal, pri nosení tazkých vecí alebo pri dlhšom chodení. Dostával som prudké bolesti, musel som sa pri kazdom pohybe nastavit, polozil som si obidve ruky na kríze az kým sa bolesti trošku neutíšili. Bral som vela liekov, okrem iných aj také silné lieky ako "Felden 20" alebo "Butazolidin". Tieto lieky, ako aj fango, masáze a ozarovanie priniesli na urcitý cas úlavu, ale krátky cas na to boli bolesti rovnako silné. Lekári zistili opotrebovanie medzistavcovej platnicky v oblasti drieku a opotrebovanie stavcov. Následkom mojich zatazení som bol rok a pol pred dôchodkom vypísaný ako práceneschopný. O vyliecení nebola vôbec rec. Môj ortopéd mi uz pred rokmi povedal:"S tým musíte zit'."4 Vo vojne v r.1942 bol poranený a mal pomliazdeniny na hrudníku ako aj trhlinu v plúcach a od vtedy trpel na bolesti v plúcach. Nemozno sa cudovat, ze Hans R. pri týchto chorobách dostal zápal zaludocnej sliznice, ktorý sa vyše desat rokov prejavoval výraznými bolestami zalúdka a nútil ho k diéte. Rovnako poruchy spánku, ktoré sa prejavovali od roku 1946 a viedli k tomu, ze sa v noci casto budil a potom nemohol celé hodiny zaspat, sú z tohto celého pozadia pochopitelné. V ordinácii sa clovek casto stretáva s pacientami tohto veku s podobným rejstríkom rôznych, nevyliecitelných chorôb. Sú to zväcša chronické degeneratívne ochorenia, s ktorými sa musí pacient obvykle vyrovnat. O to viac som bol udivený, ked som sa dozvedel, ze Hans R. po uvedení do ucenia Bruna Groeninga a po prijatí liecivej sily vyzdravel. Ako mi oznámil, bol krátky cas potom oslobodený od dlhorocných bolestí srdca, nepotreboval viac "Nitroligual" a ostatné tabletky na srdce tiez nie. To co bolo roky nemyslitelné, môze teraz bez prestávky vystúpit niekolko poschodí. Podnikol dokonca bez tazkostí daleké výlety vo Schwarzwalde a Rakúsku. Dokonca tancovanie, jeho srdcové prianie sa v jeho veku stalo mozné. Odvtedy ako prijal liecivý prúd zmizli bolesti hlavy a hnisanie celných dutín, jednoducho ich viacej nedostal. K vylieceniu bolestí chrbtice sa Hans R. vyjadril takto: "Môj chrbát je oslobodený od bolestí. Môzem opät pracovat v záhrade, môzem sa zohýnat bez toho, aby som dostal bolesti. Nemám uz ziadne tazkosti vstat z postele alebo zo stolicky. Masáze, fango, ozarovanie a utišujúce injekcie viac nepotrebujem."5 Bolesti plúc zmizli, so zalúdkom viac nemal ziadne problémy. Môze všetko jest a musí dávat pozor, aby nepribral. Pretoze všetky bolesti a strach zmizol, môze opät , ako mi povedal: "spávat ako dudok". Pre mna ako budúceho lekára, vtedy som bol po 1. štátnej skúške, bolo toto vyliecenie nepochopitelné. Po medicínskej stránke je to jasná nemoznost. Snazil som sa íst po tomto prípade, vyziadal som si lekárske nálezy a ziadal som o nové lekárske vyšetrenia. Dalšie zatazovacie EKG potvrdilo osobné spozorovanie Hansa R., ze znovu dosiahol zátazovú schopnost. Podla dignózy lekára, ktorý robil nové vyšetrenia sa nenašiel pri zatazení 125 Watt "ziadny dôkaz reporalizacnej poruchy v zmysle nejakého cievneho ochorenia srdca".6 Cez toto prvé, pre mna dokázatelné vyliecenie organickej choroby duchovnou cestou, som si uvedomil význam toho, co sa v kruhu priatelov Bruna Groeninga deje. Tu pôsobí pravdepodobne nieco, co daleko prekracuje pôsobenie vplyvu psychických a somaticko psychických porúch. Dojatý z tohto výnimocného diania, zacal som sa ešte s jedným kolegom intenzívnejšie venovat správam o vylieceniach, ktoré boli vydané v kruhu priatelov. Tieto správy som z lekárskeho hladiska zacal registrovat. Pri zaevidovávaní tých najrozdielnejších priebehov vyliecení u najrôznejších, aj organických chorôb bolo stále zretelnejšie , ze vyliecenia nie sú výsledkom nejakej "slepej náhody". Ukázalo sa, ze priebeh liecenia je ovplyvnený urcitou pôsobiacou silou, na ktorú uz pocas svojho zivota upozornoval Bruno Groening. Sila zivota - velká neznáma v modernej medicíneKrátko po narodení sa dostavila u Raimunda S. svetlá, zapáchajúca stolica a edémy. Lekárske vyšetrenie ukázalo zretelné znízenie krvného obrazu bielkovín (2,6 - normálne 7 - 8g/dl).7 Po dopravení do nemocnice sa zistilo cez vzorku tkaniva z tenkého creva "intestinale Lymphangieektasie", co znamená vrodenú zmenu crevného lymfatického cievneho systému.8 Díte ztratilo touto cestou 50ti násobek bílkovinové normy ve streve 9 Cez bielkovinové infúzie a špeciálnu diétu, ktorá sa musí dodrziavat celý zivot sa môze dosiahnut nezávislost od týchto príznakov. Matka dietata sa rozprávala s jednou známou o chorobe jej dietata. Táto s nou spolucítila a bez vedomia matky a dietata prijala liecivú silu pre toto dieta podla ucenia Bruna Groeninga. Pozoruhodne sa dá sledovat jeho vyliecenie podla pravidelných laboratórnych skúšok universitnej kliniky v G. do roku 1987.10 Je tu mozné následné pozorovanie v priebehu 11 rokov. Chlapec je zdravý a nemusí drzat ziadnu diétu. Po krvácaní do mozgu v r.1976 ostala pani K.(64) ochrnutá na lavej strane. Jej stav nemohli viditelne zlepšit ziadne terapeutické snazenia.11 Táto tazko ochrnutá pani bola odvtedy s dlahou na nohe a barlov prinútená zostat väcšinou doma. Prichádzajúca depresia, z dôvodu beznádejnosti jej stavu narastá do r.1989 az k pokusom o sebevrazdu. Pri tomto vyliecení má velký význam jedna správa z tlace. V den plánovanej sebevrazdy v októbri 1989 sa dostal do rúk pani K. casopis, v ktorom bola zverejnená správa o duševnom liecení ucením Bruna Groeninga. Len na základe tohto clánku si nezobrala zivot a hladala spojenie s Kruhom priatelov. Jedna pani, ktorá bola vyliecená jej krátky cas nato vysvetlila, ako sa vyliecila príjmom liecivej sily cez ucenie Bruna Groeninga. Od tejto chvíle prijímala pani K. týmto spôsobom liecivú silu. Nenasledovali ziadne ošetrenia, nepodávali sa ziadne špeciálne lieky, otvorila sa len doma tejto sile. Skoro o dva týzdne mohla odlozit dláhu a barly a nepotrebovala viac ziadne lieky. Dvaja nezávislí neurológovia potvrdili v ich odborných lekárskych posudkoch zmiznutie tazkého ochrnutia.12 13 Pán S.(41) bol v roku 1986 urcený k odstráneniu rádioaktívne zamoreného materiálu v Cernobyle. Po nejakom case sa prejavili tazké následky z oziarenia. Dostal bolesti v rukách a nohách a stále rastúcu nemohúcnost, tak ze az nebol schopný vykonávat ziadnu lahkú prácu. K tomu sa dostavila slabost v koncentrácii a pamäti az skoro k úplnej strate krátkodobej pamäti. Nemohol si zapamätat ziadne mená, ulice. Rovnako si nepamätal udalosti, ktoré sa stali pred krátkym casom. Mal problémy s cítaním, k tomu aby si zapamätal obsaj jednej strany knizky potreboval 2 týzdne. Potom sa dostával pravidelne do stavu bezvedomia. Napriek rôznym lekárskym terapiám a návštev u liecitelov (napr.Kaspirowski) sa jeho stav nezlepšil. V jednom lekárskom posudku z r.1992 stálo: "Vegetatívno-cievna (vaskulárna) distónia. Organické poškodenie velkého mozgu s asthenickými poruchami a slabost pamäti. Chronický zápal dvanástornika. - Choroby, ktoré boli zaprícinené prácou pri odstranovaní následkov reaktorovej nehody v Cernobyle."14 V r.1993 bol uz pripútaný na lôzko a 15 jeho bývalých kolegov uz zomrelo. V novembri sa dozvedel o ucení Bruna Groeninga. Potom co zazil vyliecenie jeho zeny, zacal aj pre seba prijímat liecivý prúd. Od apríla 1994 sa jeho stav stále zlepšoval a v polovici r.1994 zmizli jeho choroby úplne. Dodnes nemal stavy bezvedomia, koncentracná schopnost a pamät sú opät v poriadku. Je oslobodený od trápiacej únavy a slabosti a môze opät vykonávat jeho prácu. Ked sa clovek rozpráva s kolegami o fenoméne duchovného liecenia, tak pocuje hned prvú námietku, ze sa to dá predsa cez poznatky psychológie dobre pochopit. Duchovné liecenie sa stáva cez pôsobenie auto a dialkovej sugescie lahko prehliadnutelné a k domnelým vylieceniam dochádza len pri psychicky a psychogénne prekrývaných chorobách. Vyliecenia klasických organických chorôb sú úplne vylúcené, cím zapierajú exitenciu liecivej sily. Ked sa prihliadne na uvedené lekársky dobre dokumentované vyliecenia, tak sa duchovné liecenie prejaví celkom inác: V prvom prípade sa jednalo o organickú, vrodenú chorobu, pricom ani matka ani dieta nevedeli nic o duchovnom ovplyvnovaní tretej osoby. Tu sa nejedná celkom urcite o ziadne sugestívne ovplyvnenie. Napriek tomu došlo k dokázatelnému vylieceniu, ktoré vydrzalo az do dneska, t.z. uz vyše 11 rokov. Aby sa tento priebeh, ktorý nie je ojedinelým prípadom, mohol vysvetlit, musíme priznat, ze existuje liecivá sila, ktorá sa dá prenášat od cloveka k cloveku aj cez priestorové vzdialenosti. V druhom prípade išlo o poškodenie velkého mozgu po krvácaní do mozgu. Je známe, ze nervové bunky sa neregenerujú a tým dochádza k nenapravitelnému poškodeniu. S o to väcším úzasom sa pozeráme na popísanú regeneráciu ochrnutia uz po 10 dnoch, pricom ochrnutie trvalo vyše 13 rokov. Obvzlášt pôsobivo sa ukázalo vyliecenie tazkého prípadu poškodenia z oziarenia pri práci v oblasti reaktoru v Cernobyle. S doterajšími lekárskymi vedomostami nie je mozné vysvetlit si tieto priebehy chorôb. Musí sa pripustit, ze clovek je viac ako nejaké makroskopicky a mikroskopicky viditelné telo. Musia sa prijat vyššie roviny v ludskom bytí, na ktoré je schopná pôsobit doteraz neznáma sila. Uz v starej cínskej medicíne hovorili lekári o zivotnej sile (Chi), ktorá zásobuje ludské telo. Táto zivotná sila, alebo tiez vitálna energia prúdi v tele k jednotlivým orgánom zvláštnymi cestami, tzv meridiánmi. Choroba vzniká tým, ze dochádza k poruchám v prúdení tejto sily - tak to videli cínsky lekári.Táto myšlienka zivotnej sily sa nachádza aj v indickej filozofii. Indický mudrci vedeli, ze existuje prasvetlo (Prana), ktoré môze clovek do seba prijat. V tomto spoznali zivotnú silu cloveka. Velký lekár zacínajúceho novoveku, Parcelsus, zastupoval mienku, ze pri zivotnej sile sa jedná o nieco neviditelné, duchovný poriadkový princíp, ktorého uzitocne postavené pôsobenie pochádza z inteligentného pôvodu(Boha). Bruno Groening hovoril v jednej svojej prednáške o tom, aká chybná je predstava mnohých ludí, ktorí veria, ze jedením a pitím môzu udrzat svoje telo. Uviedol príklad jedného ochrnutého, ktorý síce je s velkou chutou a aj dost pije, ale napriek dostatocnému príjmu potravín nedosiahne, ze sa ochrnuté koncatiny budú znova pohybovat: "Ale tu je predsa dôkaz - mne to bolo vzdy jasné, ale pre vás -, ze jedenie a pitie mu nedá silu do nôh, nezavedie mu tam zivot, tam patrí nieco iné, tam patria energie (...) Tam musí príst zivot! A proti tomu sa clovek uzatvára."15 Základné zákonitosti pôsobenia liecivej sily"Ja nie som nic, pán Boh je všetko." "Najväcší lekár všetkých cias bol a ostane pán Boh." "Dôveruj a ver, Bozia sila pomáha a lieci."16 V týchto troch citátoch Bruna Groeninga sa skrýva celá podstata duchovného liecenia. Boh je zivot sám. On posiela Jeho silu, zivotnú silu, ktorá vyvolala všetko k zivotu a udrzuje pri zivote, clovek sa musí ucit ako túto silu vedome opät prijme. Clovek je viac ako materiálne telo, je to duch, má dušu a zije v tomto zivote v jednom tele s úlohou tento zivot zachovat v zdraví. K zdravému zivotu potrebuje nielen materiálnu potravu, ale aj duchovnú silu. Túto silu nazýval Groening, ako uz bolo spomenuté "Boziu silu" alebo tiez "liecivý prúd". Je to ona, ktorá pomáha a lieci a nie clovek. Clovek môze byt len sprostredkovatelom. Bruno Groening sa nevidel ako liecitel, ale ako sprostredkovatel. Pritom ohranicil celkom zretelne jeho pôsobenie od obvyklého liecitelstva. Bránil sa tomu, aby jeho cinnost nebola mylne povazovaná za ošetrovanie nemocí. Tým co hladali pomoc zakázal co i jedným slovom pred ním hovorit o nemoci. Chcel svojim posluchácom iba vysvetlit a pomôct, ako môzu nájst znova spojenie k liecivej sile a tak mohli sami od seba cez vyššiu pomoc zazit vyliecenie. Preto nechcel, aby dakovali jemu : "Nedakujte mne, ale pánu Bohu. On to vykonal."17 Nikdy nesluboval, ze niekoho vylieci, nezakazoval íst k lekárovi , ale naopak vyzýval, aby mali k lekárom dôveru. Neustále ziadal o dodatocné lekárske vyšetrenia. Rázne odmietal akékolvek peniaze, vyliecenie bolo darom Bozím, ktoré clovek nikdy nemôze pozadovat a uz vôbec nie zaplatit : "Nie vyzadovat, ale dosahovat."18 Tu mozno vidiet dalšiu zákonitost duchovného liecenia. Prosiacim, pokorným, veriacim vnútorným naladením clovek dosiahne predpoklad, ze sa udeje vyliecenie.19 Akékolvek vyzadovanie odstráni neviditelné spojenie k vyššej sile. Jedna 35-rocná matka 5 detí ochorela na reumu, podla nálezu ošetrujúceho internistu, "tazký klinický priebeh". Bolesti klbov, opuchliny klbov, reumatické hrcky, zacínajúca deformácia prstových klbov viedli napriek protireumatickej terapii k stále väcšiemu obmedzovaniu. Svokra a manzel museli preberat stále viacej práce v domácnosti. Po kontakte s ucením Bruna Groeninga došlo po pravidelnom naladovaní k zosilneným bolestiam a zapáleným opuchnutiam postihnutých klbov. Toto zacínajúce sa zhoršenie sa však skoro zastavilo a odvtedy sa neprejavili ziadne tazkosti. Pôsobivé je následné pozorovacie obdobie 6 rokov, ktoré je bez recidívy. Z lekárskeho hladiska je velmi zaujímavá aj skutocnost, ze vyliecenie mozno pozorovat nielen na tele, ale sa odráza aj v laboratórnych testoch (CRP, reumafaktor, BSG).20 Ferdinand D. trpel od jeho 16.roku neustálymi bolestami zalúdka, mal zápal zaludocnej sliznice so stále sa vracajúcimi vredmi na zalúdku a dvanáctorniku.21 Ide pritom o zjavné dedicné zatazenie: jeho otec, dvaja bratia a všetci strýkovia trpeli touto tazkou chorobou. Jeden na to zomrel, dalšiemu boli operatívne odstránené 2/3 zalúdku a dvaja zazili uz natrhnutie zalúdka(Perforation). Po 28 rokoch chronických bolestí vstúpil v r.1988 do kruhu priatelov Bruna Groeninga. Pri príjme liecivého prúdu s velkým pocudovaním zbadal, ze bolesti sa zmenili. Bolesti mal síce dalej, boli ale silnejšie a v odstupoch, hoci predtým mal neustále bolesti. Po nejakom case sa raz zobudil s velmi silnými bolestami. Po case spozoroval silné mravencenie, ktoré prejavilo sa v jeho tele ako velmi príjemný pocit. Bolo to tak, ako keby stál pod sprchou. Potom všetky bolesti zmizli a dodnes, t.z. uz 8 rokov sa viac neprejavili. Vyliecení ludia ma neustále oboznamovali o tom, ze po príjme liecivého prúdu došlo najprv k docasnému zhoršeniu alebo zmene ich tazkostí, došlo k bolestiam alebo castým reakciám ako vracanie, hnacka, horúcka a.i., po ktorých nasledovalo po kratšom alebo dlhšom case vyliecenie. Bruno Groening nazýval tieto reakcie, ktoré boli vyvolané prúdiacou liecivou silou "regulácie". Clovek v nich môze spoznat aj vonkajší znak prispôsoboviaceho procesu alebo "nové regulovanie" narušených telesných a duševných funkcií. Groening: "Regulacná bolest musí byt. Mnohí ludia sa obávajú, ze pri regulacenj bolesti sa dostaví recidíva choroby (...) Jednotlivci vedeli z toho tazit a hovorili: 'Miesto toho, aby ludí liecil, robí ludí chorých'(...) Preto vás na to upozornujem, ked dostanete regulacné bolesti, musíte byt trpezliví. Nestane sa nic zlé, stane sa len to, ze clovek vyzdravie."22 Nástup takýchto reakcií je oproti názoru väcšiny ludí, ktorí sú zvyknutí telesné reakcie tohto druhu potlacovat, dobrým znakom. Clovek, ktorý chce vyzdraviet , naladí sa na liecivú silu a "liecivý proces" v jeho tele zacal. Pritom prejavenie týchto regulácii nie je nutné, nejedno vyliecenie sa dostaví bez regulacných prejavou, alebo nedôjde k ziadnej výraznej zmene predchádzajúcich príznacných tazkostí. Niektorí liecitelia mi rozprávali obdobným spôsobom o podobných javoch, nezávisle od znalostí Bruna Groeninga. Homeopatia pozná rovnako "prvozhoršenie", ktoré vylieceniu predchádza. Z lekárskeho hladiska je práve tento jav regulácii velmi zaujímavý. Predsa sa tu ukazuje viditelná zákonitost pri pôsobení liecivej sily a tým sa stáva jej další výskum úcelným. Pritom vystupujú reakcie ako následok príjmu liecivého prúdu casto s udivujúcou presnostou na tom orgáne, ktorý bol poškodený. Anna K., ktorej správa o lavostrannom ochrnutí bola horeuvedená, mi po jej vyliecení oznámila, ze po príjme liecivého prúdu cítila bolesti hlavy na pravej strane. Po krátkom case došlo k vylieceniu. Je laik v medicíne a nevie, ze motorické nervové dráhy sa krizujú z velkého mozgu do zadnej oblasti hlavy v piramídovej dráhovej krizovatke.A tak sa hladá zodpovedné poškodenie pri lavostrannom ochrnutí v pravej polovicke mozgu. Grete Häusler (spomínaná povyše) mi rozprávala o náhlych silných bolestiach hlavy a bolestiach v oblasti pecene a brušnej slinovej zlazy. Anatomicky pasujú tieto reakcie k predtým existujúcim chorobám (chron. hnisanie celných dutín, poškodenie pecenie po hepatitis, stále sa vracajúca znízená hladina cukru). Obdobne pri vyliecení pána S. z Ruska. Spomína si, ze pri prijímaní liecivého prúdu vzdy pocitoval silný tlak v hlave. Po vyliecení sa tieto reakcie pri príjme sily viac neprejavovali. Aj pri hore popísanom vyliecení chronickej polyartritis (reumy) a chronickom zalúdocnom a dvanástorníkovom vrede sa prejavili zretelne liecivé reakcie. Toto nie je priestor na to, aby sa tieto súvislosti vycerpavajúco riešili, ja si však myslím, ze ked budú nadriadené zákonitosti jasné, ich zohladnenie v medicíne ušporí mnohým ludom velké utrpenie a predcasnú smrt. Zhrnute by sa dalo ešte povedat: Na základe uvedených faktov je nutné akceptovat existenciu nejakej vyššej sily. Táto sila zjavne dokáze dat do pohybu tieto regeneracné a liecivé priebehy v tele, ktoré sa predtým zdali nemozné.Ten, ktorý sa vie tejto sile otvorit a zákonitostiam jej pôsobenia dôveruje, môze mu táto sila nezvycajným spôsobom pomôct k vyzdraveniu. Clovek môze jeho dôvercivou prosbou túto silu zaslat i jeho blízkym, alebo aj zvieratám a rastlinám. Jej pôsobenie na cloveku, zvieratách a rastlinách je objektívnymi, aparatívnymi metódami dokázatelné. Jej pôvod zostáva pre vedeckú rešeršé utajený a je ju mozno spoznat len cez pocity v srdci. Vysvetlivky k textu:
|